Slovinsko

Tradičná slovinská kuchyňa sa vyznačuje autentickosťou a prirodzenosťou: kukuričné kaše, polenta, kranjská klobása, posúchy, krašký pršut, žlikrofi...

Slovinsko

Firma Podravka d.o.o. Ljubljana bola založená v roku 1974 ako zastúpenie spoločnosti Podravka d.d. Koprivnica. V roku 1991, keď sa Slovinsko stalo nezávislým štátom, zastúpenie spoločnosti Podravka v Ľubľane sa transformovalo na akciovú spoločnosť Podravka d.o.o. v 100% vlastníctve materskej organizácie. 

Najvyhľadávanejšími výrobkami Podravka na slovinskom trhu sú Vegeta, Fant, Lino,  Podravka polievky a bujóny, Dolcela a Eva.

Podravka d.o.o.

Šmartinska cesta 154
1000 Ljubljana
Slovinsko

tel: +386 1 4797 100
fax: +386 1 2443 140

www.podravka.si

www.vegeta.si

www.lino.si

Kontaktné osoby:
Bojana Morelj, riaditeľ
Jana Luketa Aretnjak, obchodná riaditeľka
Melita Bunić, marketingová riaditeľka

ŽITO d.o.o.

Šmartinska cesta 154
1000 Ljubljana
Slovinsko

tel: +386 1 5876 100
fax: +386 1 5404 175

email: info@zito.si

www.zito.si

Kontaktná osoba:

Janez Bojc, generálny riaditeľ

Geografická poloha

Poloha Slovinska, na križovatke alpskej, stredozemnej a panónskej kultúry, je dokonalým základom pre bohatú a svojráznu kuchyňu. S Talianskom, Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom v susedstve, Slovinsko zaberá 20 273 km2, pričom skoro polovicu rozlohy pokrývajú lesy. Podľa sčítania ľudu z roku 2006 má 2 010 347obyvateľov. Malá rozloha krajiny však skrýva mnoho rôznorodosti, čo do zloženia pôdy, teploty, vlhkosti a veternosti, a tiež mnohé prírodné krásy. 

Zemepisná poloha a historicko- sociálny vývoj boli príčinou špecifickej kultúrnej formy a životných štýlov na území Slovinska. Na jeho gastronómii zanechali stopy staré recepty, nové vplyvy, domáce poľnohospodárske výrobky a veľmi malý podiel ich priemyselného spracovania.

Historické vplyvy

Predkovia dnešných Slovincov sa na územie Slovinska prisťahovali ešte v 6. storočí a odvtedy prešli celým radom búrlivých dejinných udalosti. Najvýznamnejšie vplyvy boli vplyvy Rímskeho cisárstva, Benátskej republiky, Rakúsko-Uhorska a bývalej Juhoslávie. Nezávislosť získalo Slovinsko v roku 1991.

V novších dejinách je najvýznamnejšou udalosťou vstup do Európskej únie, ktorý sa odráža aj na slovinskej kuchyni, ktorá sa čoraz viac otvára rôznym vplyvom. Ale pretože slovinská kuchyňa je autentická a veľmi osvietená, je stále populárnejšia tak v krajinách Európskej únie, ako aj mimo nej.

Charakteristika slovinskej kuchyne

Je ťažké hovoriť o unifikovanej kuchyni, pretože aj keď je veľmi jednoduchá, pôsobia na ňu zemepisné rozdiely, príroda a jej rôznorodí susedia (Taliansko, Rakúsko, Maďarsko a Chorvátsko). V alpskej časti Slovinska sa neje rovnako ako v prímorskej časti. "Bohatsvo" slovinskej kuchyne sa ukrýva v širokom spektre pokrmov: od rafinovaných stredomorských jedál, rybích špecialít, údených mäsových špecialít z oblasti Krasu, výnimočne zdravých pohánkových kaší, kukuričnej kaše a múčnikov ako sú potice, štrukli alebo známe prekmurske gibanice. Veľmi známy je krašký pršut – sušená šunka, ktorý patrí na vrchol slovinskej gastronomickej ponuky. Slow food, opozícia fast foodu, hnutie, ktoré vznik sa v Slovinsku datuje od roku 1995, v tejto kuchyni nachádza výborné zdroje.

Slovinsko s domácimi hostincami nazývanými "gostilne" a reštauráciami ponúka čoraz väčší výber národných kuchýň z celého sveta a čoraz väčší počet Slovincov sa stravuje mimo domu, či už z dôvodu množstva času stráveného v práci, rýchleho životného tempa alebo prístupných cien stravovania v reštauráciách. Nás však zaujíma typická slovinská kuchyňa, preto siahneme po zdrojoch tradičnej kuchyne, mestskej a vidieckej, kde sa ešte vždy dá nájsť domácnosť, kde sa jedáva "ako za starých čias".

Tradičná kuchyňa

Autentickosť a prirodzenosť, to sú dva prívlastky, ktoré charakterizujú tradičnú slovinskú kuchyňu. Jedlá ako kukuričná kaša, polenta, potice, kranjské klobásy, krašký pršut, žlikrofy, kyslá kapusta a repa, pokrmy z pohánky a z húb, toto nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. Alebo áno??

Špeciality:

  • Polenta - tuhá kukuričná kaša, v oblasti Primorska a Kras kedysi nahrádzala chlieb. V Ljubljanje sa počas 2. svetovej vojny kúsky polenty natierali lekvárom. Okrem kukuričnej polenty je obľúbená aj pohánková a biela polenta, najlepšia je, ak do nej pridáme smotanu, tvaroh, ovocie alebo ju posypeme škoricou.
  • Domáca kaša – žganci sa varí zo zmesi múky v slanej vode a jej receptúra nie je žiadnym tajomstvom - celé stáročia sa nemenila.
  • Známe idrijské žlikrofy je cesto s plnkou zo zemiakov, mäsa a vajíčok. V oblasti Koroška sa pohánkové cesto plní ovocím.
  • Typickou slovinskou zeleninou je kyslá kapusta alebo repa (napríklad varená repa s prosovou kašou).
  • Mäsové výrobky: tlačenka, údené karé, klobásy, slanina, škvarky, šunka a špičkový krašský pršut.
  • Hydina: husacina, kačacina, mäso z kohúta, morky a sliepky sú tradičné "martinove jedi" (martinské jedlá).
  • Ryby a plody mora: treska, pstruh, úhor, chobotnica, kalamáre a krevety...
  • Strukoviny: fazuľa, hrášok, bôb, šošovica, cícer...
  • Jedlá zo zemiakov, napríklad zemiakové polovičky s maslom, kyslou smotanou alebo so šalátom.
  • Kaše: prosová, jačmenná kaša, ričet – jačmenná kaša s údeným mäsom a pohánková kaša.
  • Jota - pokrm z fazule, kyslej kapusty a zemiakov.
  • Polievky sú v slovinskej kuchyni významným bodom. Výborná je hubová, podávaná v chlebe, tiež polievka z dubákov a z klasických polievok slepačia, hovädzia či zemiaková...
  • Tradičné koreniny slovinskej kuchyne sú majorán, materina dúška, medovka, šalvia, tymian, bobkový list a medzi "domáce" sa zaradili aj škorica a čierne korenie.
  • Sladkosti: medovníky, slávne bledské krémeše, koláč grmada, záviny (štrukle- plnené ťahané alebo kysnuté cesto) a potice, ktoré sa plnia orechmi, lieskovcami, svätojánskym chlebom, makom, tvarohom, hrozienkami a suchým ovocím. Medzi múčnikmi vyniká prekmurska gibanica (skladaný múčnik s vrstvami tvarohu, maku, orechov, jabĺk, hrozienok a iných dobrôt), ktorá je nevyčerpateľným zdrojom pôžitku, ale aj kalorickou bombou.
  • Najtypickejšie a najznámejšie vína: Malvazija a Teran sú charakteristické pre pobrežie, ďalšie sú Cviček, Metliška Črnina (Bela Krajina), Renski Rizling, Traminec, Modra Frankinja, Sauvignon, Radgonska Penina...

Moderná slovinská kuchyňa

Moderná slovinská kuchyňa si pod vplyvom početných známych európskych trendov zachovala aj vlastnú identitu, ale takisto aj kvôli týmto vplyvom rozšírila svoje obzory.

Početné sú variácie chleba - napríklad z celozrnnej pšeničnej múky. Ďalej ponúka ražný, kukuričný, zemiakový chlieb, chlieb so semiačkami, ovocím, bezlepkový chlieb..., stredomorské jedlá, ryby, huby, lesné plody, záviny – múčniky ako napríklad potice, gibanica, rôzne halušky, cestoviny, rezne, guláše, ale aj carpaccio, slimáky, špeciality z konského mäsa, žaby, divinu... všetky tieto pokrmy sa stali neoddeliteľnou súčasťou modernej slovinskej kuchyne. 

Špecifikom Slovinska je zvyšujúci sa počet ekologických fariem a výrobky "integrovaného poľnohospodárstva", teda produkty vyrobené s vyváženým použitím agrotechniky v súlade s dodržiavaním hospodárskych, toxikologických a environmentálnych opatrení.

Ľubľana

Ľubľana je gastronomický svet v malom. Od renomovaných reštaurácií až po domáce „gostilne", všade sa ponúkajú sa orientálne špeciality ako burek, kebab, čevapčiči, plieskavice alebo pizza, čompa. Ale nájdete aj turecké, srbské, bosnianske, dalmatínske, istrijské, španielske, japonské, mexické, čínske, argentínske, africké reštaurácie a výborné cukrárne (Kavarna i slaščičarna Zvezda, Rustika...). V Ľubľane jednoducho každý nájde to správne jedlo pre podľa svojej chuti. 

 

Tipy na cestu - čo musíte urobiť:

  • Zjesť niečo teplé, varené a domáce v typickom slovenskom hostinci "gostilna".
  • Ochutnať niečo exotické v početných medzinárodných reštauráciách.
  • Po poháriku - dvoch sa previezť taxíkom, ktorý je prístupný doslova pre každé vrecko.
  • Zažiť "veselý december" a obrátiť pozornosť na romantickú sviatočnú atmosféru Ľubľany.
  • Navštíviť ľubľanskú ekologickú tržnicu a, prirodzene, niečo si odtiaľ priniesť.
  • Navštíviť Bolšji sejem – čiže trh starožitností (Cankarjevo nabrežje) a sobotňajšie detské dielne v centre mesta.
  • Vystúpiť na Ľubľanský hrad.
  • Navštíviť festival LIFFe a iné filmové, hudobné a kultúrne podujatia.
  • Vystúpiť na Triglav.
  • Pri jazere Bled zjesť krémeš a poprechádzať sa po meste Bohinj.
  • Prenocovať v ľubľanskej Celici – v inovatívnom hosteli, ktorý je podľa Lonely planet (v roku 2006) "najmódnejším" hostelom na svete.