Bulharsko

Novodobá história prítomnosti Podravky na bulharskom trhu sa začala písať v marci 2009. Zastupiteľská kancelária Podravky v Bulharsku bola otvorená v novembri 2009, kedy sa aj začal formovať jej tím, ktorý sa zaslúžil o úspešný predaj širokej palety výrobkov Podravka v Bulharsku.

Geografická poloha

Bulharsko je krajina v juhovýchodnej Európe susediaca s Srbskom, Macedónskom, Gréckom, Tureckom a Rumunskom. Prevláda mierne kontinentálne a sub-stredomorské podnebie, s úrodnými pôdami na severe a pozdĺž riek a s lesmi v horskej časti.

Zaberá plochu o rozlohe 111 000 km² a má približne 7 750 000 obyvateľov. Hlavný mestom je Sofia a oficiálnym jazykom je bulharčina, aj keď sa používa tiež rumunčina a turečtina. Hlavným ekonomickým odvetvím je poľnohospodárstvo, zamerané predovšetkým na pestovanie ovocia a zeleniny, lesníctvo a rybolov, ale tiež baníctvo a priemysel všeobecne. V roku 2004 sa Bulharsko stalo členom NATO a v roku 2007 členom Európskej únie. 

Historické vplyvy

Slovanské kmene obývali oblasť súčasného Bulharska v 6. storočí a v roku 680 bol vytvorený prvý bulharský štát, ktorého časť pripadla v roku 971 Byzantskej ríši a časť krajine Samuila. Po oslobodení bol sformovaný druhý bulharský štát, ktorý sa v roku 1393 stal súčasťou Turecka. Na konci 18. storočia sa začal boj o nezávislosť a v roku 1878 bolo vytvorené Veľké Bulharsko, ktoré sa však čoskoro rozdelilo na dve krajiny, ktoré sa opäť zjednotili v roku 1885. Po prvej balkánskej vojne Bulharsko spolu so Srbskom, Gréckom a Čiernou Horou porazili Turecko, potom však kvôli teritoriálnym sporom bojuje aj proti svojim pôvodným spojencom a proti Turecku a Rumunsku.  Po druhej svetovej vojne prijalo Bulharsko v roku 1947 socialistickú ústavu a v roku 1955 sa stalo súčasťou Varšavskej zmluvy. V roku 1989 dochádza v dôsledku neúspešnej hospodárskej politiky k ukončeniu nadvlády komunistickej strany a Bulharsko sa stáva demokraciou a prijíma zásady trhovej ekonomiky. 

Kuchyňa

Bulharská kuchyňa je veľmi autentická a zaujímavá, evidentne ovplyvnená tak tureckými a gréckymi, ako aj slovanskými, orientálnymi a stredomorskými kulinárskymi vplyvmi. Je založená na množstve tradičných, jednoduchých, aromatických a chutných pokrmov schopných potešiť rôzne chute.  Základom pôvodnej bulharskej kuchyne sú prírodné a čerstvé pokrmy pochádzajúce, rovnako ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, z úrodných polí a trávnatých pastvín, ale tiež zo záhrad a sadov. Bulharsko môže byť skutočne hrdé na hojnosť ovocia a zeleniny, mäsa, mlieka a ich vedľajších produktov.

Bulharské pokrmy sú založené na vysoko kvalitnej zelenine, ktorá sa exportuje, ako napríklad zemiaky, baklažány, cuketa, paradajky, papriky, uhorky, kapusta, mrkva, cibuľa, fazuľa a fazuľové struky, ale tiež na pšenici, jačmeni, raži, kukurici a ryži. Zelenina je tak populárna, že mnoho pokrmov existuje v dvoch verziách, s mäsom a bez neho. Z ovocia, ktoré sa konzumuje tak čerstvé, ako aj ako súčasť rôznych dezertov a spracované na kompóty a džemy, sú populárne marhule, broskyne, jablká, hrušky, čerešne, jahody, melóny a hrozno. Aj keď Bulhari jedia dvojnásobne menej mäsa ako je zvyčajné v iných balkánskych krajinách, v kuchyni sa používajú rôzne druhy mäsa: bravčové, jahňacie, baranina, hovädzina, hydina a divina, ale aj ich droby a ostatné produkty, a samozrejme aj sladkovodné a morské ryby a plody mora. 

Vedec Ilya Metchnikoff, otec probiotík a nositeľ Nobelovej ceny, študoval a dokázal spojitosť medzi dlhovekosťou bulharských roľníkov a konzumáciou jogurtov.

Bulhari sú veľkými fanúšikmi mlieka a mliečnych produktov - kravského, ovčieho, býčieho a mixovaného mlieka. Okrem pitia sa mlieko používa aj na výrobu rôznych druhov syra, masa, smotany, jogurtov a zákvasov, konzumovaných buď samostatne, alebo používaných ako súčasť mnohých tradičných pokrmov. Veľmi populárnym syrom je fetta, jemný mäkký syr z kravského alebo ovčieho mlieka, a kaškaval, žltý syr z ovčieho mlieka volaný tiež balkánsky cheddar. Bulharská kuchyňa používa veľa korenín, takže prakticky nenájdete kuchyňu, kde by sa nepoužíval cesnak, cibuľa, mleté korenie, ale tiež petržlenová vňať, tymián, rozmarín, ružová voda, aníz a muškátový oriešok. Pri príprave povzbudivých, mastných a ťažkých jedál sa používa okrem slnečnicového oleja aj olej z vlašských orechov, sezamový olej a pozdĺž pobrežia aj olivový olej. Mäso, zelenina a ovocie sa na stôl dostávajú v podobe marmelád, kompótov a nakladané podľa tradičných receptov. V bulharskej kuchyni sa preferuje dlhá príprava v prikrytých hlinených nádobách v rúre, ale tiež grilovanie mäsa a zeleniny. Pokrmy sa najprv na získanie špeciálnej arómy a zachovanie všetkých zložiek krátko grilujú a potom sa dokončujú na sporáku alebo v rúre.   

Jedlo začína šalátom

Bulhari sú veľkí gurmáni a napriek značným vplyvom zo západu sú stále verní svojej tradičnej kuchyni a mnoho jedál pripravujú podľa tradičných receptov rovnako, ako to robili ich prarodičia. Aj napriek celoročnej dostupnosti rôznych potravín sa stále varí hlavne v súlade s podnebím a ročným obdobím. Napríklad na jar je na jedálnom lístku hlavne jahňacina, v lete ľahšie mäso, hydina a teľacina s veľkým množstvom zeleniny a ovocia a v zime bravčovina, mäsové výrobky a konzervované ovocie a zelenina. V mnohých domácnostiach si dodnes sami pestujú všetky plodiny, resp. ich kupujú od iných pestovateľov na trhoviskách a svojpomocne si ich spracúvajú na zimu. Špajzy sú bohaté na marmelády, kompóty, sušené mäso a klobásy, ale aj na domáce nápoje. 

Typický každodenný obed (okolo 13.hodiny) musí začať veľkou misou šalátu, v závislosti od ročného obdobia buď čerstvého, alebo pripraveného z nakladanej zeleniny. Skutočne, veľká misa šalátu z rôznej čerstvej, ale aj pečenej zeleniny ako baklažány a paprika, rovnako aj z nakladanej zeleniny ako uhorky, mrkva, karfiol, kapusta, by sa mohla stať priam ochrannou známkou bulharského stola. Popri šaláte je povinný aj pohárik rakije. Po šaláte nasleduje polievka, v lete studená a v zime horúca a výdatná. Hlavným jedlom bývajú najčastejšie pokrmy z mäsa a zeleniny, rýb a ako príloha sa podáva ryža alebo zemiaky. 

Zber voňavých ruží sa robí ručne, začína ráno o 4 a trvá najdlhšie do 10. hodiny. Za ten čas zberači nazbierajú od 30 do 50 kg ruží. 

Ku každému jedlu patrí chlieb, ktorý sa konzumuje so všetkým a vo veľkých množstvách. K predjedlu a hlavnému jedlu sa pije víno, pivo alebo minerálna voda. Po hlavnom jedle je povinný dezert, medzi obľúbené patrí napríklad jogurt s ovocím alebo medom, palacinky s medom, čokoládou alebo marmeládou, zmrzlina s ovocím, rôzne koláče ako napríklad baklava. Obed končí tak, ako aj začal, pohárikom rakije. Zvyčajne nemusia sedieť všetci za stolom v rovnakom čase. Napríklad muži potrebujú dlhšiu prípravu a sedia hodiny pri šaláte a rakiji, následne pri polievke a rakiji, potom prejdú na predjedlo a hlavné jedlo. Na raňajky sa zvyčajne jedia mliečne výrobky, napríklad hustý jogurt, ktorý sa mieša s medom alebo marmeládou, sladké alebo slané palacinky. K raňajkám sa nalačno pije aj sladový nápoj pripomínajúci čokoládové mlieko alebo jogurt zriedený vodou. Na večeru sú na jedálničku jednoduché jedlá, ku ktorým sa pije mlieko alebo víno. Bulhari, ktorí sú mimoriadne pohostinní, vítajú svojich hostí tradične chlebom a soľou, najčastejšie s obľúbenou zmesou soli, mletej papriky a kuchynských byliniek.

Rakija sa hodí aj k polievke

Bulhari sú známi ako veľkí gurmáni a milovníci dobrého moku. Milujú svoju rakiju, ktorou začínajú aj končia hlavný denný chod, a ktorú pijú aj v rôznych situáciách a v rôznom čase. Medzi najobľúbenejšie rakije, pálenky, ktoré si často vyrábajú sami doma, patrí slivovica, rožovka, marhuľovica, ale aj rakija s anízom a muškátom. Rakije sú veľmi silné, zvyčajne obsahujú okolo 40% alkoholu, ale môžu ho obsahovať aj 60%. K čaši rakije patrí aj malý zákus, pretože sedenie za stolom môže trvať aj hodiny. Najobľúbenejším zákusmi k rakiji sú čerstvé alebo kyslé šaláty, tradičné klobásky z hovädziny alebo bravčoviny sušené na slnku, lukanka i sudschuk ako nátierky na chlieb z pečeného baklažánu (kjopolo) alebo z paradajok a pálivej papriky (ljuteniza). V zime sa pije rakija zohrievaná a často aj miešaná s medom. 

Okrem konzumácie rakije má v Bulharsku dlhú tradíciu aj konzumovanie vína. V Bulharsku ku každému jedlu patrí víno alebo pivo. V minulých storočiach popri obľúbenej rakiji a víne nemalo pivo veľkú šancu, ale v súčasnosti sa pivovarnícky priemysel rozvíja veľmi dynamicky. Najobľúbenejšie druhy piva sú Kameniza, Zagorka, Schumensko, Pirinsko, Bugarsko, Boljarka, Almus a Ledenika. Keďže má Bulharsko početné minerálne pramene, v predaji sú mnohé kvalitné minerálne vody, ktoré sa popri víne a pive pijú k hlavným jedlám. 

Tradičné bulharské jedlá

• Baniza - špirálovito zavinutý závin z tenkého cesta, plnený prevažne rozmrveným ovčím syrom, vajíčkami, duseným pórom alebo špenátom, ale tiež tekvicou, jablkami a marmeládou, poliate veľkým množstvom masla.
• Banska kavyrma - kastról s rôznymi druhmi mäsa a zeleniny pripravený v kameninových nádobách.
• Baklava - koláč z lístkového cesta s makom, posýpkou a mandľami, poliaty sirupom z vody, medu a cukru, so škoricou a klinčekmi.
• Bob tschorba - fazuľová polievka.
• Dobrudzhanska supa - polievka z čerstvých sladkovodných rýb a ulitníkov (z Dunaja).
• Garasch - koláč s vajcami, čokoládou, vlašskými orechmi a kokosovou múkou.
• Giuvetsch - pokrm z bravčoviny, jahňaciny alebo teľaciny so zemiakmi, zelenými fazuľkami, paradajkami, cibuľou, s pridanou sladkou paprikou a petržlenovou vňaťou pripravenou v kameninovej nádobe v rúre.
• Kavarma - dusené pripravené z mäsa, pečienky, húb, zemiakov, cibule a paradajkového pyré pripravené v kameninovej nádobe a v rúre 
• Kozunak - sladké pečivo z kysnutého cesta s vajcami, maslom, hrozienkami a mandľami, tradične pripravované na sviatky, hlavne na Veľkú noc.
• Kebabtsche - oválne placky s mletým mäsom z hovädziny alebo bravčoviny pripravované na grile a s pridanou rascou. 
• Kjopolo - nátierka zo smažených baklažánov s cesnakom, petržlenovou vňaťou a mletým korením.
• Kjufte - okrúhle placky z miešaného mletého mäsa  z hovädziny a bravčoviny, pečené na grile a podávané s horčicou.
• Kringel - trojuholníčky z kysnutého cesta.
• Lozovi sarmi - vínne listy plnené miešaným mäsom a ryžou alebo ovčím syrom a ryžou.
• Ljuteniza - pasta z paradajok a pálivej papriky. 
• Lukanka - tradičná sušená saláma.
• Malebi - kukuričný chlieb s mliekom a cukrom pofŕkaný ružovou vodou, podávaný so zmrzlinou a jahodami.
• Melba - zmrzlina s ovocím.
• Misch-masch - miešané vajíčka s paradajkami, paprikou a syrom. 
• Mussaka - mussaka z miešaného mäsa a zemiakov pripravená v kameninovej nádobe v rúre. 
• Paleni tschuschki - paprika plnená vajciami a syrom.
• Piperki palneni - paprika plnená miešaným mäsom a ryžou alebo ryžou s ovčím syrom.
• Pirogge - cestovina s marmeládou alebo syrom.
• Rodopsko cheverme - grilovaná jahňacina.
• Schkembe tschorba - hustá držková polievka.
• Šopský šalát - šalát z uhoriek, paradajok, pálivej papriky a s množstvom rozmrveného ovčieho syra.
• Selevi sarmi - kapustové listy plnené ryžou a miešaným mäsom alebo ovčím syrom a ryžou.
• Sireve po schopski - pokrm z ovčieho syra, paradajok, papriky pripravený v kameninovej nádobe v rúre.
• Sudschuk - tradičná sušená saláma.
• Sneshanka - šalát z jogurtu, nakrájaných uhoriek, nasekaných vlašských orechov a cesnaku. 
• Tarator - studená polievka z jogurtu, jemne nasekaných čerstvých uhoriek ozdobená nasekaným kôprom.
• Tikvenik - závin s tekvicou, mletými vlašskými orechmi a škoricou. 
• Turschia - typ zeleniny na zimu, šalát z rôznych druhov zeleniny, mrkvy, karfiolu, zeleru, marinovaný v oleji a octe. 

Zaujímavosti

Bulharsko vonia ružami

Odkedy v 14 storočí prišli z Perzie a udomácnili sa, Bulharsko vonia ružami. Olej a voda vyrobená z bulharských ruží sú považované za najkvalitnejšie na svete a Bulharsko je po Turecku ich druhým najväčším vývozcom. Až 70% produkcie sa vyvezie do krajín, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi esencií - Francúzska, Spojených štátov amerických, arabských zemí, Indie a Pakistanu. Zber ruží v centrálnej časti Bulharska zvanej Ružová dolina sa uskutočňuje koncom jari, začiatkom leta a je veľkou turistickou atrakciou. Zbiera sa výlučne ručne, zber začína skoro ráno okolo 4 hodiny a trvá najviac do 10. hodiny, aby slnko nezničilo cenné zložky kvetov. Za tú dobu oberú zberači 30 až 50 kg ruží. Na 1 liter oleja, ktorého cena dosahuje až 4000 dolárov, je potrebných 3 000 kg ruží. Okrem použitia v kozmetickom priemysle, Bulhari obohacujú ružovou vodou aj niektoré tradičné jedlá a koláče, a vyrábajú aj rôzne marmelády a likéry. 

Bulharsko je domovina jogurtov

Mnohí veria, že jogurt vznikol na území dnešného Bulharska, v Trácii,okolo roku 1500 p.n.l. Ako sa v tom čase nosilo mlieko vo vakoch z jahňacej kože, pôsobením tepla došlo k fermentácii mlieka a vznikol jogurt. Či už to je pravda, alebo nie, nesporný je fakt,že v Bulharsku sa vyrábajú veľmi chutné a zdravé jogurty, ktorým vďačia obyvatelia za svoju dlhovekosť. Bulharské jogurty obsahujú špecifickú baktériu Lactobacterium bulgaricum, ktorá sa vyskytuje iba v tomto podnebí a ktorú v roku 1905 objavil lekár Stamen Grigorov. Spojitosť medzi dlhovekosťou bulharských sedliakov a konzumáciou jogurtov skúmal vedec Ilya Metchnikoff, otec probiotiky a držiteľ Nobelovej ceny. Bez pochýb Bulhari jogurt milujú a vo vidieckych oblastiach ho konzumujú na dennej báze v rôznych situáciách a v každom veku. Popri tom sa jogurt používa pri príprave mnohých jedál, napríklad aj polievok, a dokonca sa pije aj zriedený vodou (airan).