Indonézia

Indonézia

Indonézska kuchyňa je založená na ryži, množstve zeleniny, ovocia a korenín, je veľmi rôznorodá, pikantná a chutná.

Zemepisná poloha

Indonézia je ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii v oblasti rovníka. Rozprestiera sa na väčšej časti Malajského súostrovia medzi Indočínou a Austráliou a medzi Indickým a Tichým oceánom. Jeho rozloha je 1 922 570 km2 a zahŕňa približne 18 000 ostrovov, z ktorých je obývaných asi 6000. Najväčšie ostrovy sú Sumatra, Jáva, Borneo, Bali, Nová Guinea a Sulawesi. Žije tu okolo 245 miliónov obyvateľov s hlavným mestom Jakarta, ktoré je najhustejšie osídleným miestom na zemeguli. Prevláda tropická klíma, v nížinách sú teploty veľmi vysoké, vo väčších výškach je trochu chladnejšie. Východné monzúny od júna do septembra podmieňujú suchšie počasie, západné od decembra do marca prinášajú hlavne dážď.

Historické vplyvy

Už okolo roku 2500 pre naším letopočtom, na ostrovoch Jáva a Sumatra existovali obchodné krajiny. Indonézia bola od roku 1511 kolóniou, najprv portugalskou, potom anglickou a holandskou. Počas II.svetovej vojny ju okupovalo Japonsko. Po jeho kapitulácii, v roku 1945, Indonézia pod vedením Sukarna vyhlásila nezávislosť, ktorá jej bola uznaná až o niekoľko rokov neskôr po častých konfliktoch s Holandskom.

Kuchyňa severnej Jávy je známa silno korenenými a ostrými zeleninovými jedlami.

Novšie dejiny Indonézie poznamenala vláda generála Suharta. Dnes Indonézia vyváža zemný plyn, je popredným svetovým výrobcom palmového oleja, kávy, čaju a korenín: klinčekov, čierneho korenia a muškátového orecha, ale aj ryže, sóje a podzemnice olejnej.

Charakteristické znaky kuchyne

Práve tak, ako je Indonézia krajinou tisíc ostrovov, takisto je aj jej kuchyňa kuchyňou tisíc chutí. Formovala sa pod vplyvom gastronomickej tradície viac stoviek rôznych národov a etnických skupín, ktoré tvoria tento husto obývaný štát, ale aj mnohých krajín, s ktorými bola celé stáročia osudovo zviazaná. Preto v indonézskej kuchyni rozoznáme aj vplyvy susedov a krajín, s ktorými obchodovala, Číny, Indie a východnej Ázie a jej kolonizátorov, Arabov, Portugalcov, Angličanov a Holanďanov.  Medzi regionálnymi  kuchyňami osobitne vyniká kuchyňa Sumatry, vlasti čierneho korenia, kde sú jedlá tak silno okorenené, že sa turistom v prístavnom meste Pandang po objednávke najprv podávajú v malých miskách, aby zistili, či vôbec môžu zniesť ich ostrú chuť. Kuchyňa ostrova Jáva je menej ostrá, najznámejšia špecialita je mäsová polievka ochutená koreninami na sójovom základe (rawon). Špecialita ostrova Bali, ktorého kuchyňa je trochu sladkastá sú pokrmy z bravčového mäsa, ako pečené prasiatko s rôznymi koreninami (babi guling). Regionálna sundská kuchyňa, teda kuchyňa severnej Jávy je známa silne korenenými a veľmi ostrými zeleninovými jedlami, medzi ktoré patrí aj šalát s arašidovou omáčkou (gado-gado).

Základné suroviny

Indonézska kuchyňa je jednoduchá, rôznorodá, pikantná a veľmi chutná. Bez ohľadu na  regionálne rozdiely je založená na čerstvých, originálnych surovinách: ryži, rybách, morských plodoch, mäse, tropickom ovocí, zelenine a koreninách.  Ryža (nasi) nie je iba základnou potravinou, ale je aj základom každého jedla. A pretože sa varí v pare, alebo praží, je obzvlášť aromatická a chutná. S rôznymi morskými rybami, ktoré sa vo vnútrozemí jedli iba sušené, alebo solené, sa mnohé pokrmy pripravovali aj z rýb z početných potokov a zaplavených polí. Spomedzi mäsa  je najobľúbenejšia hydina, mladé hovädzie a jahňacina a na ostrove Bali aj bravčovina. Mäso z hydiny, ktoré je trochu iné ako naše,  je veľmi chutné a tak je napríklad národné jedlo - pečené kurča, alebo mladá sliepka (ayam goren) skutočná lahôdka. V kuchyni sa používa aj bohatstvo tropického ovocia  (buah), ktoré sa vypráža, alebo sa z neho pripravujú kompóty a omáčky, ktoré sa podávajú s ryžou a mäsitými jedlami. Medzi najobľúbenejšie omáčky patrí už spomenutá arašidová omáčka (saus kacang) a mangová omáčka. Množstvo jedál, ako sú polievky a rôzne curry sa pripravujú aj s kokosovým mliekom (santen) a nahrubo nasekaným sušeným kokosovým orechom (kopra). Zo zeleniny (sayuran) je veľmi obľúbená koreňová zelenina (yams), ktorá sa pripravuje podobne ako sladké a obyčajné zemiaky. Rovnako všestranne využiteľný je aj maniok,  ktorý sa konzumuje aj surový. Obľube sa tešia aj zo sóje, tofu a tempehu. Na prípravu pokrmov sa používa palmový a kokosový olej a tiež arašidový olej,  ktorý prepožičiava pokrmom špecifickú chuť.

Obľúbené koreniny

V Indonézii sa na prípravu jedál používa výnimočne veľa korenín a ich zmesí, obľúbené chute sú korenistá, ostrá a sladko - kyslá. Z prísad sú nevyhnutné cesnak, cibuľa, čierne korenie, čili, zázvor, klinčeky, rímska rasca, koriander, citrónová tráva a kurkuma,  ktoré sú základom početných zmesí, medzi ktorými je aj kari. Preto sa nikto nečuduje, že spolu s osobitnou panvicou, nazývanou wok (wadjan), najdôležitejšie kuchynské náčinie je drevený, alebo kamenný mažiar (ulekan, alebo tjobek) na korenie. Prechádza z generácie na generáciu a čím je starší a viac sa používa, tým je lepší a silnejšie vonia.

Indonézske pokrmy sú založené na množstve ryže a zeleniny, troche mäsa, rýb, plodov mora a kuracieho mäsa. Mnohé jedlá sa pripravujú a podávajú s veľkým množstvom omáčok a pást z čili a sóje. Medzi najobľúbenejšie čili omáčky patrí tá, z jemnejších zelených odrôd (lombok hijan) a z ostrejších, červených (cabe rawit), alebo sambal, ostrá omáčka z čili, octu a iných korenín, ktorá sa podáva s varenou a surovou zeleninou, pečeným mäsom a s ryžou. V kuchyni sa používajú mnohé koreniny,  získavané zo sójových zŕn,  ako sú tauco a tahu, tiežomáčka (ketcap), slaná (ketcap asin) a sladká (ketcap manis). Jedlá sa dochucujú palmovým cukrom, drvenými sušenými rybami a rakmi (lombok), kým na dochutenie sladkých pokrmov sa používa aj datľová pasta (assem).

Národné špeciality

Medzi najznámejšie indonézske jedlá patrí sate, marinované a pikantne ochutené mäso z rýb, mladej hovädziny, hydiny, alebo  bravčoviny, ktoré sa napichnuté na drevenej, alebo bambusovej paličke pečie na grile a podáva sa s rôznymi omáčkami. Najčastejšie s čili, alebo arašidovou omáčkou. Nasi goreng je pokrm z praženej ryže, vajec a zeleniny, plodov mora, alebo mäsa, ktoré je obľúbené aj vo verzii s cestovinou (mie, alebo bami goreng).

Nasi campur je tradičný pokrm z jedla a zeleniny, ktorého studené zložky sa podávajú oddelene a miešajú sa počas jedenia. Ale pravdepodobne najznámejšou špecialitou je selmantan, ktorý v koloniálnych časoch pod názvom rijstafel doniesli do Európy Holanďania. Selmantan zahŕňa rôzne pokrmy, polievky, surovú zeleninu a omáčky, ryžu, mäsité jedlá, ryby, vajcia a zeleninu, ako aj sladké jedlá, napríklad ryžové koláčiky, všetko podávané vo forme veľmi dekoratívneho bufetového stola. Medzi špecialitami sú skutočne početné polievky, mäsové a rybacie jedlá, ďalej zeleninové a ovocné pokrmy vo veľkosti sústa obaleného v ceste a praženého v oleji, ako aj krupuk (paradajkové čipsy). Medzi špeciality patrí aj sladké ryžové víno (brem) ktoré sa podáva hlavne ako dezert.

Stravovacie zvyklosti

Indonézania radi jedia a  to často od skorého ráno do neskorej noci. Avšak ich porcie nie sú veľké, naopak sú malé, nízkokalorické a zdravé. Založené sú na množstve ryže a zeleniny, s trochou mäsa, hlavne rybacieho, plodov mora a kuraciny. Pokrmy sú silne korenené, pretože koreniny, okrem toho, že robia jedlá chutnejšími, vo vlhkom počasí pozitívne vplývajú aj na uchovanie zdravia. Počas dňa sa jedia  jedlá z nespočetných uličných kuchýň (warungs), alebo početných reštaurácií rôznych kategórií. Kvôli bohatej ponuke jedál, mnohí ľudia doma vôbec nevaria. Inak, umenie v kuchyni sa prenáša z matky na dcéru a varí sa počas neskorého dopoludnia. Jedlá sa nevaria podľa receptu ale „podľa chuti", prípadne, počas varenia sa stále ochutnávajú. V Indonézii sa veľká pozornosť venuje kvalite potravín, preto sú za dostatočne dobré považované len tie pôvodné a čerstvé, kúpené na trhu. Pretože mnohé rodiny nemajú presne určený čas na spoločné jedlo, ráno uvarené jedlá sa nechávajú na stole a je sa podľa potreby, pričom  jedlo sa dodatočne nezohrieva.

Stravovacie návyky

V Indonézii neexistujú pravidlá podávania jedál na stôl, všetky pokrmy sa podávajú a jedia naraz, okrem ovocia, ktoré sa podáva nakoniec. Väčšinou sa na stôl vynášajú polievky, zeleninové a mäsité jedlá, prílohy a omáčky, podávané na malých, alebo veľkých tanieroch a miskách, každý sa obsluhuje sám. Tradične sa jedáva prstami pravej ruky, preto sú na stole vždy misky s horúcou vodou a plátkami citrónu, alebo limety na umytie rúk. Počas jedla sa podáva čierny čaj, medzi obľúbené nápoje patrí aj ľadový čaj, kokosové mlieko, ovocné šťavy a káva. Pri osobitne slávnostných príležitostiach sa podáva špecialita „ryžový kužeľ", nasi trumpeng. Je pripravený z ryže varenej v kokosovom mlieku, alebo na pare v osobitnej kužeľovej forme vyrobenej z bambusu. Ryža je ochutená kurkumou, žltou koreninou, podáva sa v strede veľkého taniera z bambusu, okolo sa umiestni hovädzie hydinové a rybacie mäso a zelenina. Najdôležitejšia osoba, najčastejšie čestný hosť, odreže vrchnú časť kužeľa z ryže a na znak úcty ho podá na tanier najstaršej osobe, kým ostatní sa obslúžia sami.

Zaujímavosti

  • V Indonézii sa nachádza viac ako 400 sopiek, z ktorých je okolo 150 aktívnych, ale okrem hrozby vulkanickej lávy, Indonézania prežijú denne aspoň tri otrasy zeme  pod neustálou hrozbou sucha, záplav alebo tsunami.
  • Indonézia je najväčšie súostrovie na svete, má okolo 18 tisíc ostrovov, z ktorých je väčšina neobývaných (obývaných je len asi 6000 ostrovov!) a dokonca aj nepomenovaných.
  • Až ¾ povrchu Indonézie pokrývajú lesy, pralesy a dažďové pralesy. Indonézia sa radí k posledným krajinám s ešte nepreskúmanými časťami a neobjavenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
  • Indonézia je podľa počtu obyvateľov štvrtá najväčšia krajina na svete, žije v nej 700 rôznych národov a etnických skupín, ktoré hovoria približne toľkými jazykmi a dialektami. Aj keď sa vzájomne najčastejšie dohodnú v indonézskom jazyku Bahasa.
  • V Indonézii sa nachádza najväčší budhistický chrám na svete Borobudur, ktorý je aj jedným z divov sveta Na ostrove Bali, ktorý priťahuje umelcov z celého sveta nejestvuje slovo, ktoré by označovalo umenie a umelcov.
  • Indonézia má najdlhšie morské pobrežie na svete (asi 100.000 km) a jeden z najlepšie zachovaných korálových hrebeňov na svete (Flores sea), ako aj krištáľovo čisté more s viditeľnosťou do 40 metrov hĺbky, čo z nej robí pravý raj pre potápačov.
  • Indonézia je aj domovom najväčšieho kvetu na svete, mäsožravej rastliny Rafflesia Arnoldi, ako aj domovom varana komodského - najväčšieho jaštera na svete, ktorý môže narásť do dĺžky až 3 metre a hmotnosti 150 kg.
  • V Indonézii žijú aj niektoré z najzvláštnejších živočíchov na svete, popri miniatúrnom jeleňovi, veľkom asi iba 35 cm aj ryby, ktoré sa pri hľadaní chrobákov škriabu na stromy, alebo pavúky s obrovskými sieťami, do ktorých lovia vtáky.

Malý slovník

Áno - Ya; nie - tidak; ďakujem - terima kasih; ďakujem pekne - terima kasih banyak; prosím - tolong;  prepáčte - permisi;  dobrý deň - halo; dovidenia - sampai jumpa; dobré ráno - selamat pagi; dobrý deň - selamat siang; dobrý večer - selamat sore; dobrú noc - selamat malam.