Zemepisná poloha

Čína sa nachádza na východe Ázie, na západom brehu Tichého oceánu. Hraničí s Kóreou, Mongolskom, Ruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Afganistanom, Pakistanom, Indiou, Nepálom, Bhutánom, Laosom a Vietnamom.

Podľa čínskeho presvedčenia sa zo zdravotných dôvodov nedoporučuje konzumácia studených nápojov pri jedle.

Ako krajina veľkých kontrastov, v Číne môžeme nájsť hory, púšte a úrodné riečne korytá. Väčšinu západnej Číny zaberá pohorie Himalájí, Tian a Pamír a veľká púšť, stred Číny je tiež horskou oblasťou. Rieky hrajú dôležitú úlohu pri doprave a zavodňovaní. Čínsky múr bol postavený ešte pred 2500 rokmi na obranu obyvateľstva pred inváziou zo severu.

Historický vplyv

Čína má dlhé dejiny, ktoré sa datujú mnoho tisíc rokov dozadu. Viac ako tritisíc rokov vládli v Číne cisári a dynastie. Začiatkom 13.storočia obsadili Čínu Mongoli na čele s Džingischánom. Jeho vnuk, Kublajchán založil dynastiu Juan, ktorú po niekoľkých storočiach nahradila dynastia Ming a v strede 17. storočia bola založená dynastia Čing.

Výnimočnú rôznorodosť čínskej kuchyne vytvorili jej dlhé a vzrušujúce dejiny. S každou novou dynastiou vznikali aj nové recepty, boli zavádzané nové potraviny a koreniny, objavované originálne techniky, no svoj vrchol umenie prípravy stravy dosiahlo počas vlády dynastie Čing (1644. - 1911.). V tomto období ( v roku 1714 na narodeniny vtedajšieho cisára) bol vymyslený aj Man Chan Čuan Čchi - nepredstaviteľne prepychový banket, ktorý sa skladal zo 108 druhov jedál (fúzia mandžuskej a chan-čínskej kuchyne), na ktorom sa hostia prejedali celé tri dni. Man Chan prerástol do tradície a bol zrušený až po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1911.

Charakteristika kuchyne

Čínska kuchyňa zdieľa mnohé s gastronomickým dedičstvom ostatných častí východnej Ázie, osobitne s japonskou, singapurskou a vietnamskou kuchyňou.

Pôvodne sa jedlá na stôl prinášali na tanieroch, ktoré sa ukladali do stredu stola a zhromaždení okolo stola si naberali voľne paličkami zo spoločných nádob.

Zemepisné a kulturologické rozdiely rozdelili čínsku kuchyňu na hlavných "8 kuchýň" (podľa miesta vzniku) "4 chute" (slané, sladké, kyslé a ostré), ale existuje aj rozdelenie podľa regiónov (severozápadná kuchyňa, mandarínska, jiang-huai, severovýchodná - kantonská, chiuchow, hakka, junan, šanghajská, sečuánska, fidžijská, yunnan i hainan; hongkonská, kuchyňa oblasti Makao, tchajwanská a nanijang).

Medzi najznámejšie patrí sečuánska (ťažšie, intenzívne korenené pokrmy, veľa ryže, bambusu, fermentovanej sóje, citrusov, čili, cesnaku a zázvoru, všetko pripravené pražením, dusením, alebo nakladaním) i kantonská (sofistikovaná, ľahká, osviežujúca kuchyňa s množstvom čerstvých rýb, ovocia, zeleniny, pripravenej pečením, vyprážaním, varením alebo varením na pare prípadne ako stir-fry). V chladnejších, severných častiach, ktoré zasahujú až po Mongolsko, je viac ako ryby dostupné jahňacie a hovädzie mäso a ryžu nahrádza pšenica, proso a cestoviny. Oblasť Junanu s extrémne studenými zimami je známa podľa silne korenenej, ale chutnej stravy.

Príťažlivé podávanie

Klasické čínske jedlo sa skladá z dvoch časti, v ktorých majú hlavnú úlohu uhľohydráty (ryža, rezance, alebo mantou, knedličky pripravované na pare), a vedľajšiu úlohu hrajú ryby, zelenina, alebo mäso, ktoré majú viac-menej funkciu prílohy.

Ryža je teda úplne nevyhnutná, ale môže sa stať, že napríklad behom formálnej večere ju uvidíte až na konci, prípadne vôbec nie.

Pevné pokrmy sa jedia paličkami: potraviny sa pred spracovaním nakrájajú na kúsky a na zvládnutie takéhoto náčinia je potrebné trochu cviku. Ryby sa zvyčajne varia, alebo pečú celé, takisto sa aj podávajú a tiež sa jedia paličkami. Polievky sa jedia krátkymi, širokými a plytkými, najčastejšie keramickými lyžicami. Použitie nožov, alebo vidličiek sa pri stolovaní považuje za barbarské, pretože sa považujú za zbrane.

Jedlá získané varením vo vode, v pare, pražením, pečením, alebo vyprážaním sa podávajú v osobitných nádobách, čo môže byť obzvlášť atraktívne.

Tradičným spôsobom sa jedlá prinášajú na stôl v tanieroch a ľudia okolo stola si voľne naberajú paličkami zo spoločných nádob. Takýto, dosť nehygienický spôsob nahrádzajú moderné čínske rodiny predsa len západným spôsobom podávania, takže k spoločným nádobám prikladajú aj náčinie na naberanie. Jediné čo prichádza na stôl osobitne, sú misky s ryžou, pre každého hosťa jedna. V úlohe hostiteľa vám Číňania na znak pohostinnosti naberú niektoré z pokrmov vlastnými paličkami, čo môže pôsobiť skutočne nezvyčajne.

Do obvyklého čínskeho jedálnička nepatrí ani podávanie sladkých jedál na konci stolovania. Najviac pravdepodobné je, že sa sladké pokrmy (napríklad pečené ovocie so sirupom) objavia v strede stolovania, spolu s ostatnými prílohami. Táto prax je iná v západných reštauráciach, kde ovocie, alebo vyprážaná zmrzlina prídu až nakoniec.

Podľa čínskeho presvedčenia, sa počas stolovania nedoporučuje pitie chladných nápojov zo zdravotných dôvodov, preto vám radšej ponúknu čaj, alebo horúcu vodu.

Cha, to jest čaj, sa Číne pije od nepamäti. Vždy sa používal ako liek, ale svojho času slúžil aj ako platidlo. Zelený, červený a čierny, ako aj tisíce vedľajších druhov sa pije pri všetkých príležitostiach. Najznámejšie na európskych stoloch sú čierny čaj oolong, zelený čaj Dragon Well a červený čaj keemun.

Metódy prípravy jedál

Ovládanie kuchárskych metód je rozhodujúce pre konečný úspech jedla. Umenie regulácie teploty je rozhodujúce pri dosahovaní špičkových výsledkov. Aj keď sa používa metóda varenia, parenia, pečenia, dusenia, vyprážania, typická čínska metóda je stir-fry, to znamená nadrobno nakrájaných surovín v horúcom oleji v panvici - woku.

Harmónia jin a jang

Od dokonale pripraveného pokrmu sa vyžaduje, že uspokojí oveľa viac, ako je iba chuť: farby musia lahodiť oku, kúsky musia byť nakrájané rovnako a celá kompozícia musí príťažlivo voňať. Chuť a textúra sa musia počas jedla dynamicky striedať: chrumkavé a jemné, suché a šťavnaté, jemné a korenisté...

Symbolika

Hovorí sa, že "nebo miluje ľudí, ktorí dobre jedia". Kuchyňu často porovnávajú s francúzskou, najviac kvôli filozofii: málo, ale dobré. V čínskej kultúre neslúži jedlo len na zahnanie hladu, ale je aj prostriedkom na získanie zdravia, umenie plné symboliky, čo je osobitne výrazné v čase festivalov, alebo pri oslavách, napríklad Nového roku. Vtedy sa podáva celá ryba a čierne riasy, ktoré sú symbolom bohatstva, hustá fazuľa, ktorá prináša veselosť, kuracie mäso pre dobré manželstvo, vajíčka ako symbol plodnosti a tak ďalej.

Aby sme neurazili hostiteľa

Niekoľko rád z etikety pri čínskom stole:

• nikdy nezapichnite paličky kolmo do nádobky s ryžou – to sa robí iba na pohreboch
• nos čajníka otáčajte tak, aby na nikoho priamo neukazoval
• ak búchate paličkami o tanier, alebo misku, môžete uraziť hostiteľa.

Fakty o Číne

• Názov: Čínska ľudová republika
• Hlavné mesto: Peking
• Rozloha: 9 600 000 km^˛, tretia najväčšia krajina sveta
• Zástava: červená s piatimi hviezdami
• Národná mena: Renminbi (RMB) juan (1$=cca 8, 27 juanov)
• Symboly: panda, gingko
• Klíma: extrémne rôznorodá, od tropickej na juhu, po subarktickú na severe
• Vierovyznanie: budhizmus, taoizmus, islam, kresťanstvo
• Jazyky: štandardná, alebo mandarínska čínština, alebo dialekty Jue, Wu, Minbei, Minnan, Ťiang, Gan i Hakka