Hríb – kráľ húb

Keď spomenieme huby, hríb je prvá huba, ktorá pri tejto zmienke napadne každého. Nie nadarmo ho volajú kráľom húb.

K hríbu pristupujeme pozorne, prezrieme si ho zo všetkých strán, potom ho jemne poklopkáme po klobúku, pretože tento zvuk odhalí vek huby. Ak je zvuk zvonivý a napätý, je to hrdý mladý hríb, ak je zvuk tupý a na klobúčiku po poklepaní zostane priehlbina, znamená to, že tento hríb má už najlepšie časy svojho krátkeho života za sebou, preto je ho lepšie nechať v lese, alebo ho neskôr hodiť do smetného koša.

Po prvej kontrole sa ho treba potichu spýtať, kde je jeho brat, pretože hríb len veľmi zriedkavo rastie sám. V jeho blízkosti je vždy aj jeho mladší brat, ktorý je dobre schovaný a čaká, kým sa hubár vzdiali. V chorvátskej oblasti Medjimurje sa traduje príbeh o tom, ako sa učiteľka spýtala žiaka, čo má každý hríb. Namiesto klasickej odpovede, že má klobúčik, dostala odpoveď, že má parťáka.

Potom, ako hríb krúživým pohybom v smere hodinových ručičiek vyberieme zo zeme, je potrebné prezrieť jeho vnútro. Je strašné, že navonok často nie je vidno, či ho nenapadli červíky. Samotné červíky nie sú taký veľký problém, ale na miestach, kde vyvŕtali otvory sa hríb ľahšie kazí a to je už nebezpečné. Prirodzene, že každý dobrý hubár vie odhadnúť, či je hríb napadnutý "príliš", alebo nie (pretože, ak tento stav nie je príliš nebezpečný, dá sa to ešte zniesť).

Jestvujú rôzne príbehy a povery o hríboch. Tvrdí, sa, že keď hríb zbadáte, tento prestane rásť. Prirodzene, že to nie je pravda, ale v praxi sa to často stáva.

Povery a predpisy

Japonci, ktorí spolu s Číňanmi najpravdepodobnejšie začali prví pestovať huby, vedia zvukom bubna stimulovať rast shiitake a iných húb.

Podľa ľudových povier hríby rastú keď prší a veľmi, veľmi hrmí. A nad týmto sa musíme skutočne zamyslieť, pretože Japonci, ktorí spolu s Číňanmi najpravdepodobnejšie začali prví pestovať huby, vedia zvukom bubna stimulovať rast shiitake a iných húb.

Na prípravu hríbov existuje kopec receptov. Ale ako máme spoznať ich pravú a základnú chuť? Ochutnajte surový hríb! Prirodzene, musí byť úplne mladý a zdravý. Nakrájajte ho na plátky, pridajte k nemu zopár nahrubo nasekaných olúpaných mandlí, zopár kvapiek olejového oleja a aceta balsamica (ocot balsamico). Zmes osoľte a nezabudnite na čierne korenie - k hubám sa vo všetkých variantoch hodí čerstvo mleté korenie. Keď ste hríb ochutnali surový, môžete ho pripraviť podľa želania. Hríby sa hodia na experimenty, hríb sa dá zjesť aj s vajíčkami na klasický spôsob, tak ako ho jedia ľudia v chorvátskom regióne Zagorje.

Huby vo všetkých možných variantoch ľúbia čerstvo zomleté korenie. Hríby sa hodia na experimenty, hríb sa dá zjesť aj s vajíčkami na klasický spôsob, tak ako ho jedia ľudia v chorvátskom regióne Zagorje.

Ak nie ste hubár, teda "nelovíte" hríby v lesoch, zostávajú iba priatelia, pretože kupovať hríby na tržnici nie je jednoduché. Jestvuje aj predpis, ktorý trhovcom "bez papiera" zakazuje predaj: "Každý, kto predáva lesné huby, musí pred ich predajom zabezpečiť potvrdenie oprávnenej osoby o tom, že ide o jedlé huby" - tak znie strohá litera zákona. Trhovkyne, ktoré  sa vykladajú s hubami na trhu poznajú najviac štyri - päť druhov húb, ale tie však poznajú skutočne dobre.

Na tržniciach je možné zbadať aj staré a zhnité huby, ktorými sa môže človek skutočne otráviť. Otravy starými hubami sú neporovnateľne častejšie ako otravy tými skutočne jedovatými. Prirodzene, je oveľa jednoduchšie zakázať predaj húb, ako vzdelávať trhových inšpektorov. Koniec koncov, zhnitú hubu rozozná každý. Je pravdou, že u húb si mnoho ľudí nevšimne veci, ktoré by u mäsa nezostali bez povšimnutiam. Ale to je už práca inšpektorov, namiesto šikanovania trhovkýň, z ktorých predpisy spravili skoro dílerov. Kto vie, ako je to v Lotyšsku, kde je na minci v hodnote 1 lat hrdo napísané: Hríb?