Slovinsko

Geografická poloha

Poloha Slovinska, na križovatke alpskej, stredozemnej a panónskej kultúry je dokonalým základom pre bohatú a svojráznu kuchyňu. S Talianskom, Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom v susedstve, Slovinsko zaberá 20 273 km², pričom skoro polovicu rozlohy pokrývajú lesy. Podľa sčítania ľudu z roku 2006 má 2 010 347obyvateľov. Taká malá rozloha krajiny však skrýva mnoho rôznorodosti, čo do zloženia pôdy, teploty, vlhkosti a veternosti a tiež mnohé prírodné krásy.
Tradičná slovinská kuchyňa sa vyznačuje autentickosťou a prirodzenosťou: kukuričné kaše, polenta, kranjská klobása, posúchy, krašký pršut, žlikrofi...

Zemepisná poloha a historicko- sociálny vývoj boli príčinou aj špecifickej kultúrnej formy a životných štýlov na území Slovinskej Republiky. Všetko toto zanechalo stopy na jej gastronómii- staré recepty, nové vplyvy, domáce poľnohospodárske výrobky s veľmi malým podielom priemyselného spracovania.

Historické vplyvy

Predkovia dnešných Slovincov sa na územie Slovinska prisťahovali ešte v 6. storočí a od vtedy prešli celým radom búrlivých dejinných udalosti. Najvýznamnejšie vplyvy boli vplyvy Rímskeho cisárstva, Benátskej republiky, Rakúsko-Uhorska a bývalej Juhoslávie. Nezávislosť získalo Slovinsko v roku 1991.

V novších dejinách je najvýznamnejšou udalosťou vstup do Európskej únie, ktorý sa odráža aj na slovinskej kuchyni, ktorá sa čoraz viac otvára rôznym vplyvom, ale pretože je autentická a veľmi osvietená, je stále populárnejšia v aj v krajinách Európskej únie aj mimo nej.

Charakteristika kuchyne

Ťažké je hovoriť o unifikovanej kuchyni, pretože, aj keď je veľmi jednoduchá, pôsobia na ňu zemepisné rozdiely, príroda a jej rôznorodí susedia (Taliansko, Rakúsko, Maďarsko a Chorvátsko). Takže, v alpskej časti Slovinska sa neje rovnako ako v prímorskej časti. "Dobroty" slovinskej kuchyne sa pohybujú v rozsahu od rafinovaných stredomorských jedál, rybích špecialít, údených mäsových špecialít z oblasti Krasu, výnimočne zdravých pohánkových kaší, kukuričnej kaše, múčnikov, ako sú potice, záviny ako štrukle, alebo známe prekmurske gibanice. Najznámejší je krašký pršut – sušená šunka, ktorý patrí na vrchol slovinskej gastronomickej ponuky. Slow food opozícia fast foodu, hnutie, ktoré sa v Slovinsku datuje od 1995 roku v tejto kuchyni nachádza výborné zdroje.

Slovinsko s domácimi hostincami "gostilne" a reštauráciami ponúka čoraz väčší výber národných kuchýň z celého sveta a čoraz väčší počet Slovincov sa stravuje mimo domu, z dôvodu množstva času stráveného v práci, rýchleho životného tempa a prístupných cien stravovania v reštauráciách. Nás však zaujíma typická slovinská kuchyňa, preto siahneme po zdrojoch tradičnej kuchyne, mestskej a vidieckej, kde sa ešte vždy môže nájsť domácnosť kde sa jedáva ešte "ako za starých čias".

Tradičná kuchyňa

Autentickosť a prirodzenosť, to sú dva prívlastky ktoré charakterizujú tradičnú slovinskú kuchyňu. Jedlá ako kukuričná kaša, polenta, potice, kranjské klobásy, krašký pršut, žlikrofy, kyslá kapusta a repa, pokrmy z pohanky a z húb, toto nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. Alebo áno??

Špeciality:

• Polenta- tuhá kukuričná kaša, v oblasti Primorska a Kras niekedy nahrádzala chlieb. V Ljubljanje, počas Druhej svetovej vojny, sa kúsky polenty natierali lekvárom. Okrem kukuričnej polenty je obľúbená aj pohánková a biela polenta, najlepšia je, ak do nej pridáme smotanu, tvaroh, ovocie, alebo ju posypeme škoricou.
• Domáca kaša – žganci sa varí zo zmesi múky v slanej vode a receptúra nie je žiadnym tajomstvom- celé stáročia sa nemenila.
• Známe idrijské žlikrofy je cesto s plnou so zemiakov, mäsa, a vajíčok. V oblasti Koroška sa pohánkové cesto plní ovocím.
• Typickou slovinskou zeleninou je kyslá kapusta, alebo repa (napríklad varená repa s prosovou kašou).
• Mäsové výrobky: tlačenka, údené karé, klobásy, slanina, škvarky šunka a špičkový krašký pršut.
• Hydina: husacina, kačacina, mäso z kohúta, morky a sliepky sú tradičnými "martinskými jedlami".
• Ryby a plody mora: treska, pstruh, úhor, chobotnica, kalamáre a krevety...
• Strukoviny: fazuľa, hrášok, bôb, šošovica, cícer...
• Jedlá zo zemiakov, napríklad zemiakové polovice s maslom, kyslou smotanou, alebo so šalátom.
• Kaše: prosová, jačmenná kaša (ričet – jačmenná kaša s údeným mäsom a pohánková kaša.
• Jota- pokrm z fazule, kyslej kapusty a zemiakov.
• Polievky sú v slovinskej kuchyni významným bodom. Výborná je hubová, podávaná v chlebe, potom polievka z dubákov a z klasiky slepačia, alebo hovädzia, či zemiaková...
• Tradičné koreniny slovinskej kuchyne sú majorán, materina dúška, medovka, šalvia, tymián, bobkový list a medzi "domáce" sa zaradili aj škorica a čierne korenie.
• Sladkosti: medovníky, slávne bledské krémeše, koláč grmada, záviny (štrukle- plnené ťahané, alebo kysnuté cesto) a potice, ktoré sa plnia orechmi, lieskovcami, svätojánskym chlebom, makom, tvarohom, hrozienkami a suchým ovocím. Medzi múčnikmi vyniká prekmurska gibanica (skladaný múčnik s vrstvami tvarohu, maku, orechov, jabĺk, hrozienok a iných dobrôt), ktorá je nevyčerpateľným zdrojom pôžitku, ale aj kalorickou bombou.
• Najtypickejšie a najznámejšie vína sú: Malvazija a Teran sú charakteristické pre pobrežie, ďalej, Cviček, Metliška Črnina (Bela Krajina), Renski Rizling a Traminec, Modra Frankinja, Sauvignon, Radgonska Penina...

Moderná slovinská kuchyňa

Moderná slovinská kuchyňa si pod vplyvom početných známych európskych trendov zachovala aj vlastnú identitu, ale takisto aj kvôli týmto vplyvom rozšírila svoje obzory.

Slovinsko s domácimi hostincami - "gostilne" a reštauráciami ponúka čoraz väčší výber národných kuchýň.

Početné variácie chleba napríklad z celozrnnej polobielej, čiernej pšeničnej múky, ďalej ponúka ražný, kukuričný, zemiakový chlieb, chlieb so semiačkami, s prídavkom svätojánskeho chleba, ovocný chlieb a chlieb bez gluténu..), stredomorské jedlá, ryby, huby, lesné plody, záviny – múčniky ako, potice, gibanica, rôzne halušky, cestoviny, rezne, guláše, ale aj carpaccio, slimáky, špeciality z konského mäsa, žaby, diviny... sa stali neoddeliteľnou súčasťou modernej slovinskej kuchyne.

Špecifikom Slovinska sú viac a viac ekologické farmy a výrobky "integrovaného poľnohospodárstva", prípadne výrobky s vyváženým použitím agrotechiky v súlade s dodržiavaním hospodárskych, toxikologických a ochranárskych opatrení.

Ljubljana

Ljubljana je gastronomický svet v malom. Od renomovaných reštaurácií po domáce „gostilne" , alebo po orientálne špeciality ako je burek, kebab, čevapčiči, plieskavice, alebo pizza, čompa, ale aj turecké, srbské, bosnianske, dalmatínske, istrijské, španielske, japonské, mexické, čínske, argentínske, africké reštaurácie a výborné cukrárne (Kavarna i slaščičarna Zvezda, Rustika...) jednoducho,  v Ljubljane nájde každý jedlo doslova na mieru.

Tipy na cestu - čo musíte urobiť:

• Zjesť niečo teplé, varené a domáce v typickom slovenskom hostinci "gostilna".
• Ochutnať niečo exotické v početných medzinárodných reštauráciách.
• Po poháriku- dvoch sa previezť taxíkom, ktorý je prístupný doslova pre každé vrecko.
• Zažiť "veselý december" a obrátiť pozornosť na romantickú sviatočnú atmosféru Ljubljany.
• Navštíviť ljubljanskú ekologickú tržnicu a -prirodzene niečo si odtiaľ priniesť
• Navštíviť Bolšji sejem – čiže trh starožitností (Cankarjevo nabrežje) a sobotňajšie detské dielne v centre mesta.
• Vystúpiť na Ljubljanský hrad (čoskoro aj lanovkou za ohlásenú cenu spiatočného lístka 2 €).
• Navštíviť festival LIFFe a iné filmové, hudobné a kultúrne podujatia.
• Vystúpiť na Triglav.
• Pri jazere Bled zjesť krémeš a poprechádzať sa po mieste Bohinj
• Prenocovať v ljubljanskej Celici – v inovatívnom hosteli, ktorý je podľa Lonely planet v roku 2006 "najmódnejším" hostelom na svete.

Autor obrázka: Mr Jez