Slovensko

Zemepisná poloha

Aj keď dovezené morské plody pomaly dobýjajú aj slovenský trh, aj tak z rýb ešte prevládajú pstruh a kapor zo Slovenska.

Slovensko sa nachádza v strednej Európe na 49 036 km². Hlavné mesto je Bratislava, ostatné väčšie mestá sú Košice, Nitra, Prešov ai Banská Bystrica.

Najväčšia rieka je Dunaj. Klíma je mierna, kontinentálna. Pestujú sa obilniny, cukrová repa, ľan a tabak.

Historický vplyv

Vývoj slovenskej kuchyne a zvyky sa menili niekoľko krát, ako sa menil smer, v ktorom sa rôzne civilizácie sťahovali na územie dnešného Slovenska. Poloha Slovenska v strednej Európe umožnila kontakt a nahliadnutie do iných kultúr. Ako časť bývalého uhorského štátu, bolo pod veľkým vplyvom rímskej kultúry a črty západoeurópskej kultúry zosilnili kolonisti, ktorí prišli hlavne z Nemecka a osídľovali Slovensko od ranného stredoveku až do 20.storočia..

Zvyk podávania výživných a teplých raňajok (typicky germánsky) prežil až do 20.storočia. Dnes, hlavne na vidieku je strava založená na polievkach s chlebom, zeleninou a cestovinou a na obilninových kašiach. V čase poľnohospodárskych prác sa niekedy podávali dvojité raňajky. Najprv, okolo 4 až 5 ráno sa zjedol kúsok chleba so slaninou, alebo syrom a vypilo sa trochu pálenky. Druhé raňajky nasledovali okolo 9, alebo 10 dopoludnia, a vždy sa podávalo varené jedlo. Na obed bolo studené jedlo a nasledujúci varený pokrm nasledoval až večer, po návrate z poľa.

Stravovacie zvyklosti boli iné horskom podnebí ako v nížinách a líšili sa vo vzťahu k spoločenskému postaveniu a majetku.

Veľké sedliacke rodiny sa zhromažďovali okolo jedného stola (sedelo sa vždy na rovnakom mieste a podľa rodinnej hierarchie) a jedlo sa z jednej nádoby. Stôl bol považovaný za posvätný kus nábytku a všetko čo nebolo jedenie, alebo modlitba by tu bolo hriechom.

Črty kuchyne

Ako skoro všetky európske štáty, Slovensko počas storočí prijímalo vplyvy zo okolitých krajín (Čechy, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Ukrajina) a to aj v gastronomickej oblasti. Z tohto "európskeho hrnca" sa predsa oddelili typické špeciality slovenskej kuchyne.

Ako časť bývalého uhorského

štátu, bola kuchyňa pod vplyvnom rímskej kultúry a charakteristiky západoeurópskej kultúry posilnili kolonisti.

Najpodobnejšia českej, slovenská kuchyňa sa líši vyššou spotrebou korenín, čím sa najviac podobá na maďarskú, ktorej guláše akceptovala a mierne prispôsobila. Z mäsa sa najviac používa bravčovina (rezne, rebierka, koleno, pečienka). Známy Segedínsky guláš sa tiež skladá z bravčoviny, kyslej kapusty, korenín a kyslej smotany. Haruľa plnená bravčovým mäsom (zemiakové placky) je veľmi korenisté a sýte jedlo. Najpopulárnejšia je aj tak vyprážaná bravčovina – vyprážaný bravčový rezeň.

Okrem bravčoviny a hovädziny sa je aj kuracie mäso (obaľované, pečené, alebo varené), morčacina (morčacie prsia pripravené na jeden z nasledovných spôsobov: plnené syrom, šunkou a ovocím a vyprážané, alebo pečené). Sezóna kačaciny a husaciny je na jeseň, podáva s knedľou, lokšami masťou a varenou kapustou.

Aj keď dovezené plody mora pomaly dobýjajú slovenský trh, z rýb je aj tak najobľúbenejší kapor a pstruh zo Slovenska. Kapor je povinnou súčasťou vianočného stola: vyprážaný, obaľovaný, s orechmi, cesnakom, alebo v pivnom cestíčku. Pstruh sa pečie, alebo plní plnkou z mandlí, šunky a syra, alebo sa podáva jednoducho varený.

Korenisté a pikantné pokrmy sú vyvážené prílohami vo forme knedlí, mäsových guliek, zemiakov na sto spôsobov, húb, cestovín a ryže, (podáva sa samostatne, alebo ochutená šunkou, kari korením, hráškom, alebo s hubami). Typická slovenská kuchyňa zahŕňa aj početné varianty výrobkov z ovčieho mlieka (oštiepok, žincica, korbáčiky a najznámejšiu, Liptovskú bryndzu).

Tu je niekoľko charakteristických jedál slovenskej kuchyne:

• Kapustnica – tradičný pokrm z kapusty, údenej klobásy, niekedy s hubami, v čase Vianoc aj so suchými slivkami; často sa podáva s pečenou, alebo varenou knedľou. Na svadbách sa je o polnoci, aby hosťom vrátila silu.

Cibuľačka – cibuľová polievka z cibule a rôznych kúskov mäsa.

Bryndzové halušky – zemiaková cestovina so syrom z ovčieho mlieka posypaná rozpraženými kockami slaniny.

Studené predjedlá – studené predjedlá: šunka, údená klobása, saláma, sezónna zelenina.

Vyprážané rezne – vyprážané rezne (bravčové, alebo hovädzie), jedno z najobľúbenejších slovenských jedál, je sa s opekanými zemiakmi, alebo s pyré a so sezónnou zeleninou.

Plnené papriky – tradičná špecialita papriky plnené mäsom, ryžou v rajčinovej omáčke.

Fazuľová polievka – polievka z fazule a koreňovej zeleniny, môže sa pridať aj údené bravčové.

Cesnaková polievka – polievka z cesnaku, kuracieho mäsa, s petržlenom a vajcom.

Halászlé – polievka z niekoľkých druhov rýb a papriky, veľmi pikantná Šunková rolka s chrenovou penou – plátok šunky plnený plnkou z chrenu

Vyprážaný oštiepok – údený syr vyprážaný so šunkou Šaláty: miešaný, kapustový, paradajkový, uhorkový.

Populárny slovenský dezert sú palacinky plnené džemom (s lekvárom), zmrzlinou a čokoládovou polevou(so zmrzlinou a čokoládou), čerstvým tvarohom a hrozienkami), s orechmi, čokoládou a šľahačkou, niekedy poliate alkoholom a flambované (hlavne v reštauráciách).

Gule alebo parené buchtysú z guľky z kysnutého cesta naplnené džemom a varené na pare. Rezance s makom, rozpusteným maslom a cukrom a šúľance osobitne milujú deti. Aj tu sa jedia štrúdle, najčastejšie s jablkami, rôzne koláče a torty (s tvarohom, ovocím, medom), zmrzlinové poháre, ovocné šaláty a kompóty.

Originálne nápoje: pivo Zlatý bažant, destilát Demänovka, ktorá sa vyrába z dvadsiatich druhov bylín, slivovica, borovička (pálenka z plodov borievky).

V krátkosti:

• Rozloha: 49 036 km²
• Počet obyvateľov: 5.4 miliónov (85.6% Slováci, 10.7% Maďari, 1% Česi)
• Hlavné mesto: Bratislava
• Jazyky: slovenský, český, maďarský, nemecký
• Vierovyznanie: 60% katolíci, 10% protestanti
• Mena: slovenská koruna (SKK)
• Národné parky: Nízke a Vysoké Tatry, Sovenský raj, Pieniny a Slovenský kras