Chorvátsko

Zemepisná poloha

Rozkladá sa na juhovýchode Európy, Chorvátsko hraničí na Jadrane s Talianskom, na severe so Slovinskom a Maďarskom, na východe so Srbskom a s Bosnou a Hercegovinou. Rôznorodosť jej územia s povrchom 56 610 km² zahŕňa žírne roviny a polia, malebné vrchy a úžasné hory a tiež prekrásne Jadranské more s členitým pobrežím 1185 ostrovmi.

Kuchyňa chorvátskeho pobrežia je stredomorská založená na rybách a plodoch mora, na hrozne a víne, olivovom oleji, divorastúcich bylinách a aromatických koreninách.

Klíma vo vnútrozemí Chorvátska je mierne kontinentálna (horúce letá a chladné zimy) v horskej časti Chorvátska je horské podnebie a pri mori stredomorské (so suchými a teplými letami a vlhkými a chladnými zimami), v zázemí pobrežia je sub-stredomorské podnebie (zimy sú o niečo chladnejšia a letá teplejšie). Chorvátsko má okolo 4, 5 milióna obyvateľov. Hlavné mesto je Záhreb.

Historický vplyv na kuchyňu

Pretože Chorvátsko bolo celé stáročia križovatkou rôznych kultúr, v gastronómii je ešte stále cítiť vplyv tohto dedičstva, ktoré pochádza zo všetkých kútov sveta.
Na rozdiel od ľahkej stredomorskej kuchyne na juhu Chorvátska, na ktorú mala najväčší vplyv talianska kuchyňa, tradičná kuchyňa kontinentálneho Chorvátska bola pod vplyvom maďarskej a stredoeurópskej kuchyne zo západu, ako aj pod vplyvom tureckej a arabskej kuchyne z východu.

Charakteristické znaky kuchyne

Kontinentálne Chorvátsko

V kuchyni kontinentálneho Chorvátska, na rozdiel od prímorskej a dalmatínskej kuchyne je výraznejší vplyv ročných období, zložitejší spôsob prípravy pokrmov, ale aj porovnateľné tradície, a to od jednoduchej ľudovej, cez mestskú až po bohatú šľachtickú kuchyňu.
Ale všetky do jednej sú typické výživnými "konkrétnejšími" jedlami a surovinami, ako je mäso (bravčové, hydina, hovädzie, riečne ryby, divina) rôzne druhy zeleniny (zemiaky, fazuľa, zelená fazuľka, cibuľa papriky, paradajky, cvikla), ovocie (slivky, marhule, jablká, hrušky), obilniny (pšenica, jačmeň, raž, pohanka), mliečne výrobky (z kravského mlieka) a vajcia.

Ak začneme od polievok, tradičné polievky sú číre, hlavne slepačí a hovädzí vývar, pripravujú sa s koreňovou zeleninou a podávajú sa s domácimi rezancami, pečeňovými, alebo krupicovými knedličkami, ochutené čiernym korením a petržlenovou vňatkou V zime sa pripravujú hustejšie zemiakové, fazuľové, alebo kapustové polievky a v lete ľahké zeleninové prívarky, ako sú uhorkový so smotanou, ochutené červenou paprikou a cesnakom, alebo prívarok z kelu, zelenej fazuľky, alebo tekvice.

Do dnešného dňa prevláda na tanieroch mäso vo forme pečienok, rezňov, prípadne údenín, ktoré sa pripravujú podľa starých nezmenených receptov. Tak vás v oblasti Medjimurje ponúknu mäsom z tiblice (údené bravčové naložené v masti), masťou s mäsom a hovädzím plátkom pržolica (narýchlo opražené rezne, sa dusia so slaninou a koreninami a so zeleninou sa zapečú v rúre). V oblasti Zagorja zase pečeným mäsom pisanica "Stubica" (čo je bravčové filé so suchými slivkami v omáčke zo smotany a slivovice), zagorskou morkou s vychýrenou domácou cestovinou-mlinci, pečeným bažantom, alebo paprikášom z diviny, ktorá sa tam tradične aj chová. Podravina ponúkne studeno, koleno a pečené kurčatá, Turopolje a Posavina husacinu a kačacinu, Slavónsko šunku, pikantnú hrubú klobásu kulen alebo tenšiu špeciálnu klobásukulenova seka, pečené bravčové, guláš z viacerých druhov mäsa čobanaca paprikáš. Slavónci sú osobitné hrdí na svoje husté rybie polievky a paprikáše z kaprieho mäsa. Oblasť Gorski kotar ponúkne pokrmy z diviny (z medveďa, diviaka a jeleňa), a Liku si ani nemôžeme predstaviť bez pečenej jahňaciny a údených výrobkov z baraniny a šunky pršut. Z väčšími, alebo menšími rozdielmi sa vo všetkých častiach kontinentálneho Chorvátska môžu nájsť údené výrobky ako šunka, slanina, klobása, krvavá tlačenka a cesnakové klobásy.
Povinným chodom s mäsom sú aj prílohy: zemiaky (pyré, opekané, opražené, pečené), ryža (risi-bisi), kukuričná kaša s mliekom a to samostatne, alebo ako príloha k divine, cestoviny (špeciálna domáca cestovina mlinci, s pečeným mäsom) omáčky z výpeku, húb a smotany.

Tradičná kuchyňa kontinentálneho Chorvátska bola pod vplyvom maďarskej a stredoeurópskej kuchyne so západu, ako aj tureckej a arabskej kuchyne z východu.

ľahšiu časť pokrmu tvoria čerstvé šaláty, ktoré sa pripravujú z bielej, alebo červenej kapusty, z paradajok, papriky, cibule a rôznych druhov šalátov (ľadový šalát, maslový šalát, radicchio), a to všetko ochutené soľou octom a olejom. Fazuľové a zemiakové šaláty sú ozvláštnené tekvicovým olejom. Zo zeleniny a ovocia sa pripravujú zásoby na zimu, a to najčastejšie kyslé uhorky, nakladaná kapusta, paprika naplnená kapustou, miešaná zelenina, cvikla, ajvar, zaváraniny, lekváre, džemy (slivkové, marhuľové, broskyňové, jahodové).

Z mliečnych výrobkov sú špeciality ako je domáci syr, smotana, cmar, alebo podmaslie, ďalej údený kravský syr ako (podravské prge ili medjimurský turoš), líčky škripavac abasa. Najznámejšie špeciality z čerstvého kravského tvarohu sú varené alebo zapečené záviny z rezancového cesta zagorski štrukli a chorvátske palacinky, plnené sladkou tvarohovou plnkou, preliate smotanou a zapečené.

Tradícia pečenia koláčov je dlhá. Orechovníky, makovníky, ovocné štrúdle, tekvicové štrúdle, kukuricový múčnik zlevka, štrúdľa so zelenými bylinkami -presnac, pampúchy, posúšiky, kuglof, medovníky, koláčiky z lístkového cesta-salenjaci i labky to je iba niekoľko návrhov na príjemné dovŕšenie obeda, alebo večere. Z nápojov je potrebné určite vyskúšať domácu slivovicu, medovinu a niektoré zo špičkových vín.

Pobrežná a ostrovná kuchyňa

Kuchyňa chorvátskeho pobrežia a ostrovov je typická stredomorská, založená na prírodnom bohatstve mora aj pevniny, na rybách, plodoch mora, na hrozne a víne, olivách a olivovom oleji, na ovciach a kozách, na figách, divých bylinách a aromatických koreninách.

Ryby (morský zubáč-zubatac, ostriež-brancin, kanic-škarpina, lovrata, kirnja, makrela, sardela), sú základným zdrojom bielkovín pripravujú sa všetkými spôsobmi, ktoré si len vieme predstaviť, fantastické polievky, husté polievky rybie brodettá, rizotá, pečú sa na grile, v rúre, marinujú a solia sa. Takisto netreba zabudnúť ani na plody mora, čerstvé limské ustrice s citrónovou šťavou, pečené v pahrebe obaľované, alebo plnené kalamáre, mušle slávky a hrebenatky poliate voňavými omáčkami, nevyhnutné garnáty a kraby.

Keď hovoríme o mäse, všetci si najprv spomenú na pršut – istrijskú, alebo dalmatínsku údenú bravčovú šunku. Vysoko sa cení aj jahňacina, alebo mladá hovädzina osobitne, a ak hovoríme o špecialite z hovädzieho bifteku s omáčkou pašticada, na ktorú má skoro každá rodina v Dalmácii vlastný recept, prenášaný z generácie na generáciu.

Rôzne druhy zeleniny slúžia ako príloha rybacím a mäsovým pokrmom, spomenieme len zelené listy špeciálnej repy- blitvu, paradajky, artičoky a kapustu. Na polostrove Istria je toto postavenie rezervované pre špargľu. Aj keď sú pečené vajcia obvyklé jedlo na celom svete istrijská fritaja so špargľou je zvláštna, kvôli svojmu príbehu a aj voňavé prísady, ako pršut, údená slanina, alebo hľuzovky. V zime sa pripravujú typické husté polievky – maneštra, ktoré sú kombináciou strukovín, obilovín, fazule, kukurice, feniklu, kapustovín (kapusta, a jej špeciálna odroda-raštika) s prídavkom údenín, alebo pesta. Cestoviny iba poukazujú na vplyv talianskej kuchyne (špagety, gnocchi, ale máme aj autochtónne istrijské a prímorské cestoviny, ako sú fuži, pasutice, šurlice, makaróny na ihlu a pljukanci.

S koreninami sa nijako nepreháňa, to sa vzťahuje jedine na olivový olej, alebo sušené alebo svieže byliny a divé trávy. Bobkový list je skoro nevyhnutný, ako aj rozmarín, bazalka, šalvia a divé trávy, ktorými oplýva celé pobrežie, kým cesnak a petržlenová vňať sú povinné s rybami. Zelené a čierne olivy, nakladané cibuľky a kapary môžu byť súčasťou každého pokrmu

Čo sa týka sladkostí, tie sú veľmi jednoduché: tu niet bohatých prezdobených tort s hustým maslovým krémom. Tradičné dalmatínske koláče sú ovocné, či už zo sušeného, alebo čerstvého ovocia a Dalmatínci majú namiesto hladkej štruktúry krému chrumkavé orechy a mandle, namiestp cukru zdravý med. Spomenieme teda fritule, kroštule, múčnik z lošinjských gaštanov, rafiole, cukarine, pince, mandulat, smokvenjak a rožatu.

Rôznorodosťou kuchyne sa môžu pochváliť ostrovania takže môžeme rozlišovať celkom oprávnene kuchyňu ostrova Brač (so špecialitou Vitalac- čiže klobásou z jahňacích vnútorností pečených na grile, alebo ražni), kuchyňu ostrova Hvar (kozí syr v olivovom olej a keksy s čiernym korením-paprenjaci) ďalej kuchyňu ostrova Korčula (dusené kalamáre), Komiža a Vis sú známe sardinkami pečenými na ražníku alebo pagáčom so zamiesenými sardinkami), ďalej kuchyňu ostrovu Pag (vychýrený syr a jahňacina).

Už všetci vedia, že ryba by mala plávať trikrát : v mori, v oleji a vo víne. Preto pohár vína patrí na privítanie každého pokrmu a často je aj neoddeliteľnou súčasťou jedla. Istrijčania vám ponúknu malváziu, merlot alebo teran, ostrov Krk Vrbničku žlahtinu a Troišćinu. Hvarský Plavac sa hodí k pečenému mäsu a k ovčiemu syru. Primošten vyrába špičkové červené víno Babić, ktoré sa podávané v izbovej teplote popíja s rybami a mäsom z grilu a s pikantnými syrmi. Pelješac ponúka Postup, Dingač, Kneževo a Carsko víno. Na Korčuli sa vyrába Grk. Suchý červený Merlot chutí s väčšinou jedál a k dezertom sa najlepšie hodí sladký Prošek zo Šibenikuo.

Travel tips (must do)

• Čo treba vidieť v Chorvátsku – Plitvické jazerá, Brioni, Kornatské ostrovy, Mljet, vodopády na Krke, Paklenicu, Kopački rit, Risnjak, Vransko jezero na Crese, alebo Modrú jaskyňu na Biševe.
• Pozrite si aj pamätihodnosti hlavného mesta Záhrebu, ale aj všetkých väčších miest ako je – Osijek, Varaždin, Pula, Rijeka, Zadar, Split, Trogira a Dubrovník.
• Ak sa koncom augusta nachádzate na Istrii, nevynechajte príležitosť vidieť nejaký film na festivale v mestečku Motovun, tenisový zápas ATP na turnaji v Umagu alebo najmenšie mesto na svete Hum.
• Milovníci histórie a kultúry by mali každopádne vidieť aj stredoveké zámky Zagorja – Trakošćan, Miljanu, Tabor...
• Keď ste už navštívili Zagorje, nevynechajte Krapinu a vrch Hušnjakovo, kde je najbohatšie paleolitické nálezisko neandertálskeho človeka v Chorvátsku.
• Pre tých, ktorí si prajú aktívnu dovolenku navrhujeme ostrovy Hvar a Brač, rafting na riekach Dobra a Cetina a pre pravých Robinzonov ubytovanie v majákoch na ostrovoch sv. Ivan, Dugi otok, Prišnjak....
• Aký suvenír si doviezť z Chorvátska? Kravatu, medovníkové srdce, šestinsky dáždnik, ceruzku, alebo plniace pero Slavoljuba Penkala, vučedolskú holubicu, čipku z ostrova Pag, alebo kamennú repliku najstaršej písomnej pamiatky Baščanskej dosky...